Nezávislý kandidát na prezidenta Slovenskej republiky Eduard Chmelár predniesol krátko po polnoci svoj novoročný príhovor, ktorý zverejnil na sociálnej sieti. Podobne ako vo svojej Tieňovej správe o stave Slovenskej republiky (ktorú si vypočuli aj bývalí prezidenti SR Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič) aj v tomto prípade pokračuje v alternatívnych prejavoch, aby mohli voliči vopred posúdiť, ako by si počínal ako hlava štátu a v čom by bol iný.

Podľa Eduarda Chmelára Slovensko prešľapuje na mieste, nemá ucelenú predstavu o svojej budúcnosti a stáva sa politicky vyprahnutým prostredím, ktoré dokáže vášnivo diskutovať o maličkostiach a nezmysloch, ktoré nemajú na život občanov, ani na postavenie Slovenskej republiky vo svete žiadny dopad. Poukázal na to, že aj keď ekonomika
rastie, príliš veľa občanov z toho takmer nič nemá.

Ako uviedol, základnou chybou nášho štátu je, že vznikol bez ústavy, ktorá by sa tvorila celospoločenskou diskusiou. Tento nedostatok by sme podľa neho mali napraviť. Aj minulý rok ukázal, že súčasná ústava vytvára príliš veľa nejasností a sporov, v dôsledku ktorých ju porušujú aj najvyšší ústavní činitelia. Preto potrebujeme nový základný zákon štátu, konštatoval Eduard Chmelár.

Vo svojom príhovore podrobil kritike aj našu zahraničnú politiku, ktorá je podľa neho málo tvorivá a pasívne prijíma takmer všetky rozhodnutia veľmocí. Zdôraznil, že aj keď nemôžeme vnucovať svetu svoju vôľu ako veľké ríše a impériá, môžeme svet inšpirovať, môžeme byť poslom dobrej vôle, navrhovať európske a medzinárodné iniciatívy, sprostredkovať mierové rokovania, stať sa lídrom zavádzania progresívnych metód participatívnej demokracie, vynikať kultúrou, masívne investovať do vedy, výskumu, vzdelania a technológií, tvoriť veľkolepú budúcnosť a
stáť na čele podnetných zmien, ktoré nás posunú do centra európskeho vývoja. Na druhej strane upozornil, že slovenskú otázku je možné riešiť len v celoeurópskom kontexte. Územie Slovenska je natoľko malé a
nedostatočne vybavené strategickými surovinami, že vylučuje sebestačné zabezpečenie životných potrieb a nie je schopné ekonomicky konkurovať nadnárodným korporáciám. O to viac je však nevyhnutné, aby Slovenská
republika formulovala a sledovala vlastné štátne záujmy, nielen záväzky voči spojencom, ako to robí súčasná politická elita.

V ďalšej časti vyzval na ukončenie studenej občianskej vojny, zjednotenie rozdelenej spoločnosti a hľadanie poločných cieľov. Zdôraznil, že tento štát stratí zmysel, ak bude len bojiskom, ak sa nestane skutočným domovom pre spoločenstvo formované úlohami, ktoré ho presahujú. Naučme sa to, čo nás doterajšie republiky nenaučili: byť
nielen správcami, ale aj tvorcami štátu – vyhlásil Eduard Chmelár. Na záver sa postavil proti ďalšiemu zbrojeniu, varoval pred prehlbujúcou sa destabilizáciou sveta a klimatickou zmenou a vyslovil sa za rozvíjanie stredoeurópskej filozofie mostu medzi Východom a Západom ako dôkazu, že kultúrne rozdiely v tejto mimoriadne rôznorodej a pestrej časti sveta môžu obohacovať a nemusia viesť ku konfliktu. To je podľa neho tradícia, ktorá siaha nielen k Masarykovi a Hodžovi, ale až k veľkomoravskej myšlienke.

Back To Top