foto

Petr Uhl

Prečo?

IKONA ČESKEJ ĽAVICE, DISIDENT PETR UHL VOLÍ ZA PREZIDENTA EDUARDA CHMELÁRA

„Vždycky jsem se cítil být Čechoslovákem a od rozdelění našeho státu jsem občanem obou nástupnických republik, slovenské a české. Slovenské občanství jsem si zvolil už na jaře 1993 a víc jak čtyři roky jsem se soudil, abych mohl mít zároveň i občanství české. Volím tedy v České republice i na Slovensku, které však svým občanům neumožňuje volit na zastupitelských úřadech. Proto pojedu v sobotu volit na území Slovenska podpořit v prvním kole prezidentských voleb Eduarda Chmelára. Budu ho volit pro jeho humanistické, protiválečné a levicové postoje. Kdybych byl mladší, dělal bych ve své zemi to, co na Slovensku dělá on, podílel bych se na protiválečných aktivitách. Mám radost, že můžu volit někoho, s kým názorově souzním.“

Tieto vzácne slová nepovedal nikto iný ako dlhoročný bojovník za ľudské práva, disident, politik, novinár, spoluzakladateľ Charty 77, nesmierne silný a statočný muž, ktorého nezlomilo ani dlhoročné väzenie (v komunistických žalároch strávil 9 rokov), nositeľ najvyšších štátnych vyznamenaní Česka, Nemecka, Poľska, Francúzska a Rakúska PETR UHL. Moja radosť je o to väčšia, že ide o osobnosť, s ktorou mám naozaj veľmi podobné, ak nie rovnaké názory. Obaja sme pacifisti (Petr Uhl vždy odmietal americký imperializmus a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa zúčastnil v Paríži na masových protestoch proti vojne vo Vietname). Obaja sme socialisti (Petr Uhl odmietal aj sovietsky imperializmus a počas normalizácie pred súdom vyhlásil: „Moje názory sú natoľko marxistické, socialistické a ľavicové, že sa príliš rozchádzajú s teóriou a praxou komunistickej strany“). Obaja sme environmentalisti (Petr Uhl sa v roku 2002 zaslúžil o to, že Strana zelených prekonala vnútorné rozpory a po prvýkrát sa dostala do parlamentu, no v januári 2007 stranu opustil pre svoj odpor k americkému radaru a politickej korupcii).

Som nesmierne poctený, že človek, ktorý je pre mňa celoživotným morálnym vzorom, ktorý zostal v každej dobe sám sebou a nedotkla sa ho ani komunistická, ani neoliberálna propaganda, že tento 77-ročný úctyhodný muž s podlomeným zdravím vyrazí v sobotu ráno z Prahy do Kútov iba preto, aby mi dal svoj hlas. Nebudem skrývať, že keď mi to povedal do telefónu, bol som dojatý a rozhodol som sa, že hneď ako odvolím, vyrážam do Kútov za ním, aby sme si na slovensko-moravskom pomedzí pripili na bratstvo Čechov a Slovákov. A vy, ktorí ešte váhate, či vaša voľba v tomto morálne zdevastovanom prostredí má nejakú šancu, spomeňte si na človeka, ktorý zostal v každej dobe vnútorne slobodný, pevný vo svojich zásadách a na sklonku svojho života si povedal, že tento hlas má ešte zmysel. Je to hlas zmeny, ktorú bude počuť.

Back To Top