Novoročný príhovor Eduarda Chmelára

Nezávislý kandidát na prezidenta Slovenskej republiky Eduard Chmelár 
predniesol krátko po polnoci svoj novoročný príhovor, ktorý zverejnil na 
sociálnej sieti. Podobne ako vo svojej Tieňovej správe o stave 
Slovenskej republiky (ktorú si vypočuli aj bývalí prezidenti SR Rudolf 
Schuster a Ivan Gašparovič) aj v tomto prípade pokračuje v 
alternatívnych prejavoch, aby mohli voliči vopred posúdiť, ako by si 
počínal ako hlava štátu a v čom by bol iný.

Podľa Eduarda Chmelára Slovensko prešľapuje na mieste, nemá ucelenú 
predstavu o svojej budúcnosti a stáva sa politicky vyprahnutým 
prostredím, ktoré dokáže vášnivo diskutovať o maličkostiach a 
nezmysloch, ktoré nemajú na život občanov, ani na postavenie Slovenskej 
republiky vo svete žiadny dopad. Poukázal na to, že aj keď ekonomika 
rastie, príliš veľa občanov z toho takmer nič nemá.

Ako uviedol, základnou chybou nášho štátu je, že vznikol bez ústavy, 
ktorá by sa tvorila celospoločenskou diskusiou. Tento nedostatok by sme 
podľa neho mali napraviť. Aj minulý rok ukázal, že súčasná ústava 
vytvára príliš veľa nejasností a sporov, v dôsledku ktorých ju porušujú 
aj najvyšší ústavní činitelia. Preto potrebujeme nový základný zákon 
štátu, konštatoval Eduard Chmelár.

Vo svojom príhovore podrobil kritike aj našu zahraničnú politiku, ktorá 
je podľa neho málo tvorivá a pasívne prijíma takmer všetky rozhodnutia 
veľmocí. Zdôraznil, že aj keď nemôžeme vnucovať svetu svoju vôľu ako 
veľké ríše a impériá, môžeme svet inšpirovať, môžeme byť poslom dobrej 
vôle, navrhovať európske a medzinárodné iniciatívy, sprostredkovať 
mierové rokovania, stať sa lídrom zavádzania progresívnych metód 
participatívnej demokracie, vynikať kultúrou, masívne investovať do 
vedy, výskumu, vzdelania a technológií, tvoriť veľkolepú budúcnosť a 
stáť na čele podnetných zmien, ktoré nás posunú do centra európskeho 
vývoja. Na druhej strane upozornil, že slovenskú otázku je možné riešiť 
len v celoeurópskom kontexte. Územie Slovenska je natoľko malé a 
nedostatočne vybavené strategickými surovinami, že vylučuje sebestačné 
zabezpečenie životných potrieb a nie je schopné ekonomicky konkurovať 
nadnárodným korporáciám. O to viac je však nevyhnutné, aby Slovenská 
republika formulovala a sledovala vlastné štátne záujmy, nielen záväzky 
voči spojencom, ako to robí súčasná politická elita.

V ďalšej časti vyzval na ukončenie studenej občianskej vojny, 
zjednotenie rozdelenej spoločnosti a hľadanie spoločných cieľov. 
Zdôraznil, že tento štát stratí zmysel, ak bude len bojiskom, ak sa 
nestane skutočným domovom pre spoločenstvo formované úlohami, ktoré ho 
presahujú. Naučme sa to, čo nás doterajšie republiky nenaučili: byť 
nielen správcami, ale aj tvorcami štátu – vyhlásil Eduard Chmelár. Na 
záver sa postavil proti ďalšiemu zbrojeniu, varoval pred prehlbujúcou sa 
destabilizáciou sveta a klimatickou zmenou a vyslovil sa za rozvíjanie 
stredoeurópskej filozofie mostu medzi Východom a Západom ako dôkazu, že 
kultúrne rozdiely v tejto mimoriadne rôznorodej a pestrej časti sveta 
môžu obohacovať a nemusia viesť ku konfliktu. To je podľa neho tradícia, 
ktorá siaha nielen k Masarykovi a Hodžovi, ale až k veľkomoravskej 
myšlienke.