Josef Drozd

(dlhoročný predseda Slovenskej únie pre mier a ľudské práva)

Slovenský volič to nemá vo svojom rozhodovaní, komu venovať svoj hlas do vrcholovej štátnickej funkcie – prezidenta republiky – jednoduché. Je to o to ťažšie, že doterajšie skúsenosti nepatria k tým najlepším. Politické štiepenie je na Slovensku v posledných časoch až príliš vystupňované. Postaviť sa ako kandidát predstavuje zvláštnu formu odvahy, pretože sa to ani nemôže zaobísť bez útokov, ktoré od “rytierskych” majú poriadne ďaleko. Eduarda Chmelára poznám od čias, kedy sa nám dostalo slobody prejavu. S odvahou sa púšťal do boja s bezduchým politikárčením, bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádzalo. Nebál ísť aj sám proti módnym výstrelkom, ako človek pracujúci si ctil každého, kto išiel za rovnakými ideálmi ako on: za ľudské práva, za slobodu slova, proti neustálym hľadačom nových kariér, bez ohľadu na farbu zástavy. Má solídny vedomostný základ, vie čosi viac o slovenských a európskych dejinách, nepotrebuje autorov vlastných vystúpení, s ľuďmi sa rozpráva ľudsky. 
Pustiť se na Slovensku (na Slovensku ešte viac ako kdekoľvek na svete) do zápasu o post prezidenta, to si vyžaduje naozaj odvahu. Už dávno som ho posielal do politiky. Prajem mu úspech! Môj hlas má!